Každé želanie, každý cieľ je tiež posolstvom. Upozorňuje ma na nejaký nedostatok, ukazuje mi, že nie som tam kde by som mal byť.

Musím sa teda neustále pýtať:
Či bude tento nedostatok skutočne odstránený, keď sa moje želania splnia?
Privedie ma dosiahnutie môjho cieľa skutočne bližšie ku mne?
Čo musím urobiť, aby som nedostatok skutočne odstránil?
Čo musím urobiť, aby som bol tam, kde by som mal byť?
Čo by som mal urobiť, aby som bol taký, aký mám byť?
Čo by som mal urobiť, aby som sa skutočne priblížil sám k sebe?



Posolstvo situácie

Často sa ocitáme pred vskutku podivuhodnými situáciami.
Samozrejme sa potom pýtame: “Ako sa to mohlo stať?” “Čo to má zase znamenať?”

Situácie, do ktorých ma život postaví, sú tiež výzvou k učeniu, aby som sa lepšie poznal, rozvíjal sa, stretol sám seba.
Je to výzva k tomu, aby som rozpoznal svoje pravé poslanie a uskutočnil ho.

Spýtajte sa teda sami seba:

• Prečo ma život postavil do tejto situácie?
• Čo je mojim pravým poslaním?
• Akú šancu ponúka toto partnerstvo?
• Čo mám robiť, aby so ju spoznal a naplnil?
• Aké z toho vyplývajú následky?
• Čo mám robiť?
• Čo mám zmeniť?
• Čo sa odteraz v mojom živote zmení?
• Čo mám robiť, aby boli posolstvá v tejto či inej oblasti života nabudúce zbytočné?

Život mi neustále posiela posolstvá po stále nových posloch. Všetky listy, ktoré dostanem - milostné listy, reklamy, upomienky, pozvánky a predvolania - si vždy spôsobujem sám. Môžem dostať len to, čo som urobil nevyhnutným.
Je dôležité, aby som tie posolstvá poznal, pochopil ich, prijal a nasledoval tým, že zmením, podľa potreby, svoj život.

Mal by som sa ale naučiť rozlišovať posolstvá od posla a neodmietať posolstvá napríklad len preto, že sa mi jeho posol nepáči. Inak by to totiž bolo to isté, ako keby so odmietol prijať peňažnú poukážku, pretože poštár nemá kravatu alebo mi nie je sympatický.
Práve tak by som nemal prijať pravdu a múdrosť len kvôli zdroju, z ktorého pochádza, ale len vtedy, ak zodpovedá mojej vnútornej pravde, ak vo mne rozoznie jasné “áno”.

Som jediným mysliteľom vo svojom univerze. Všetko, čo ku mne prichádza, sú učebné ponuky života a ja sa rozhodujem, či mi patria, či ich prijmem alebo nie.
Prijímam len to, čo uznám za správne a čo ku mne naozaj patrí.

Odteraz už ale nebudem používať výhovorku “Nemusím toto posolstvo poslúchnuť, pretože ostatní to taktiež nerobia”. Ak to ten druhý nerobí, nie je to ešte ani zďaleka dôvod, prečo by som to nemal urobiť ja.

Lebo až potom budem schopný poznať, že ten druhý nenesie žiadnu vinu, bez ohľadu na to, čo “mi urobil”, lebo on je len “poslom osudu”, zatiaľ čo príčina spočíva vo mne.
Všetko, čo je mi nepríjemné, ma iba upozorňuje na nejaký nedostatok vo mne, a v skutočnosti mi chce slúžiť a pomôcť mi.

Nikto mi nemôže škodiť a nikto ma nemôže podviesť, lebo v skutočnosti podvádza len sám seba. Aj keď sa mu to zdanlivo darí, ja som ten, kto je obdarovaný, lebo osud vyrovná účinky alebo ich dokonca zvráti na opak. Je to rovnaké v Goethovi Faustovi: jediná sila, ktorá neustále chce zlo, a aj tak vytvára dobro.

Poznávam sa ako súčasť všeobsiahleho poriadku, poznávam, že aj ja som v poriadku tak, ako som a vo svojom bytí sa vďačne prijímam.
Spoznávam, že život sa skladá z nekonečného množstva prvých krokov. Nech sa stane čokoľvek, v tejto situácii som ešte nikdy nebol a čokoľvek urobím, urobím prvýkrát. Život je jedna večná premiéra, bez generálnej skúšky, je neustále nový a jedinečný. Nezáleží na tom, aké to je, vždy je to dobré a ja mám v každom okamihu možnosť voľby.

Nemusím bojovať so životom alebo proti nemu, nemusím ani prežívať, musím sa len skutočne naučiť žiť. Som žijúca súčasť života, s dôverou sa zverujem životu a tým aj sám sebe. Potom budem životom nesený.

Potom už nebudem potrebovať žiadne “doučovacie hodiny”, rany osudu, krízy a už vôbec nie katastrofy, ktoré by ma donútili konečne urobiť to, čo je treba. Tie sú potrebné, len keď som proti životu a tým proti sebe. Keď budem chcieť, bude sa život “úplne hladko diať” cezo mňa.

Keď sa skutočne zverím “prúdu života”, nebudem plávať proti nemu, nebudem chcieť preplávať na jednu alebo druhú stranu, ale zostanem pekne uprostred, potom budem v súlade so životom, budem prúd, celok, budem v jednote, v harmónii, v tao.
Naučil som sa, čo som sa mal naučiť, a som ten, KTO SOM.

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v diskusnom fóre.

Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca