Všetko dianie v tomto svete podlieha princípu príčiny a dôsledku.
     Všetko viditeľné stvorenie je, ako už názov napovedá, vystavené pôsobeniu, za ktorým vždy stojí nejaký stvoriteľ, ktorého vôľa sa tak prejavuje.
     Kde je stvorenie, musí byť vždy stvoriteľ, lebo zákon hovorí:
     “Nič nepochádza z ničoho.”

     Vždy existuje spojitosť medzi tým, čo bolo a tým čo nasleduje. Všetko dianie sa riadi zákonom príčiny a následku.
     To, čomu hovoríme náhoda, je iba výrazom skrytej, neznámej príčiny: nikdy sa nič nedeje bezdôvodne.

     Môžeme samozrejme robiť, čo sa nám zachce, ale v podstate nemôžeme len tak “chcieť to, čo chceme.” Aj pre našu vôľu totiž existuje príčina, ktorá je z vplyvov okolitého prostredia, z menenia skúseností a okolností a tie všetky tiež majú svoju príčinu.
     Napriek tomu máme v každom okamihu svojho života možnosť do tohto reťazca zasiahnuť, zmeniť pôsobenie alebo tiež vytvoriť novú príčinu.
     Mimo tento zákon však nič neexistuje a nič sa nedeje v rozpore s ním.

     Zákon sám nemá žiadnu slobodu rozhodovania o tom, čo chce vyvolať. Hovorí len:
     “Keď stvoriteľ urobí toto, stane sa toto, keď urobí tamto, stane sa tamto.”
     Zákon je verným služobníkom stvoriteľa a každý následok svojou kvalitou a kvantitou zodpovedá práve presne svojej príčine.

     Žiadna náhoda teda neexistuje, lebo aj tá podlieha zákonu príčiny a následku. Náhoda je to, čo sa mi na základe toho, aký som, prihodí.
     Náhoda a šťastie sú iba označenie pre nepoznané súvislosti.
     Prvou a poslednou príčinou za všetkým zdaním je vždy ona tvorivá prasila, jediná sila, ktorej hovoríme BOH. Stvorenie existuje tak dlho, dokiaľ neskončí pôsobenie poslednej príčiny.

     Pôsobenie zákona príčiny a následku vnímame najciteľnejšie, keď sa nám prejaví ako osud.

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina