“Buďte dokonalí, tak ako je dokonalý náš Otec na nebesiach.”

V týchto slovách je obsiahnutá všetka úloha nášho bytia.

To ale neznamená odvrátenie sa od vonkajšieho sveta, lebo vonkajší svet je iba odrazom sveta vnútorného a tým aj jeho súčasťou.

Vonkajší svet nie je zdanie alebo klam a pokušenie, ale náš priateľ a pomocník na ceste do vnútra, k nášmu pravému bytiu, vnútornej skutočnosti. Životné okolnosti nám jasne ukážu, ako ďaleko sme sa na ceste do vnútra dostali. Včas nám dajú najavo, keď zídeme z cesty, a to spôsobom, ktorý nemôžeme prehliadnuť. Na ceste do vnútra sa teda vonkajšieho sveta dosť dobre nemôžeme vzdať.

Polovicu nášho ja - tú, ktorá je obrátená von - by sme nemali zapierať alebo ňou dokonca pohŕdať, lebo bez nej by predsa naše ja nebolo úplné.

Úlohu nášho bytia dokážeme splniť jedine vtedy, keď vonkajší svet harmonicky začleníme do vnútorného. Po svojej ceste môžeme ísť bezpečne jedine vtedy, keď budeme obidve svoje nohy používať rovnomerne.

Obidva extrémy na jednej či druhej strane sú falošnými javmi:
zatvrdnutie hmoty je ako Satan,
zatiaľ čo rozpustenie hmoty predstavuje Cífera, čo znamená “svätojánsku mušku”, lenže to je tiež bludné svetielko, ktoré nás chce odlákať zo správnej cesty.
Akonáhle na to prídeme, dokážeme bezpečne nájsť správnu cestu sami.

Po ceste môžeme teda ísť len vtedy, keď používame obe nohy a rovnako tak musíme na duchovnej ceste tu a tam preniesť váhu raz na vonkajšiu a druhýkrát na vnútornú stranu.
Po ceste do vnútra je najlepšie ísť prostredníctvom služby vonkajšiemu svetu.

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v diskusnom fóre.

Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca		Ďalšia >