Kto by nepoznal tragickú postavu stárnucej herečky, ktorá v myšlienkach žije stále ešte vo svojej “veľkej” minulosti? Prítomnosť je jej rovnako ľahostajná ako budúcnosť.
Rovnako chybné je však žiť len pre budúcnosť.
- Hocikto z nás si ako chlapec hovoril: “Až budem mať za sebou školu, potom začne život.”
- Keď škola skončila, povedal si: “Až raz budem veľa zarábať, tak si budem žiť.”
- Ten chlapec sa oženil, postavil dom a narodili sa mu deti. Stále si však hovorí: “Až raz bude dom splatený a deti vyrastú, potom začne život.”
- Jedného dňa je dom splatený a deti sú veľké a žijú svoj vlastný život a on spoznáva, že zostarol a život mu uplynul pod rukami.
To, čo stále chcel, aby pominulo, to bol práve ten život - a jeho myšlienky sa vyplnili. Život ho minul bez toho aby ho žil.
Dbajte na to, aby to s vami nedopadlo podobne a neustále myslite na to, že:
Žijeme: "Dnes - tu - a teraz!"
P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v diskusnom fóre.
Článok je prevzatý z knihy “Uzdrav sám seba" od Kurta Tepperweina
| < Prechádzajúca | Ďalšia > |
|---|
