Ale v bežnom chápaní nazývame úspechom iba taký úspech, ktorý súhlasí s naším zámerom. Ak výsledok nesúhlasí so zámerom, pokladáme ho za neúspech.   . . .

     . . .   Rozbitie okennej tabule kameňom nebude nikto v bežnom chápaní pokladať za “úspech”. Tým sa dištancujeme od výsledku a ľahko prenášame zodpovednosť na iných alebo na okolnosti. Vo “vedomí úspechu” však preberáme zodpovednosť za výsledok svojho konania úplne sami, nezávisle od toho, či výsledok zodpovedá nášmu zámeru.
     Úspech teda nie je nič iné, ako účinok, ktorý nasleduje za konaním.
     Čím viac toho vykonáte, tým častejšie dospejete k výsledkom, tým ste úspešnejší. Avšak až potom, keď väčšina, (alebo všetky), vašich aktivít povedie k želanému výsledku, budete sa môcť nazvať úspešnými.

 

     Ak sa to nepodarí na prvý raz, ešte vždy vám zostáva možnosť opakovania, pretože vytrvalosť vedie vždy k cieľu. Nie nadarmo sa hovorí:
     “Pre vytrvalého človeka nie je nič nemožné!”

     Za každým viditeľným účinkom sa skrýva tomu zodpovedajúca, väčšinou skrytá, príčina.
     Keď je niekto pri umývaní riadu taký nešikovný, že vždy niečo rozbije, signalizuje to, že sa vedome alebo nevedome bráni umývaniu riadu.
      Keď niekto niečo “zabudne”, potom sa za tým skrýva vedomý alebo nevedomý zámer a tak sa všetko stáva posolstvom.
      Od prírody sme úspešní a keď výsledok nášho konania zodpovedá našim zámerom, potom radi preberáme aj zodpovednosť a hovoríme:
     “Vybudoval som túto firmu, dopracoval som sa k tomuto domu” atď.
     Keď však výsledok nezodpovedá nášmu zámeru, potom sú na vine ostatní:
     “Nespoľahlivosť ľudí, zlyhanie politikov, nesprávna rodičovská výchova, neschopní učitelia, šéf, ktorý mi nedá prácu zodpovedajúcu mojim schopnostiam, hospodárska situácia, alebo počasie,  . . .      Všetci, len nie ja!”

     To je však sebaklam. Je len príčina a následok. Nasleduje to, čo zapríčiníte, nie to, čo chcete mať alebo čo súrne potrebujete.
     Úspech je nielen samozrejmý, je jednoducho nevyhnutný a nie je ničím zvláštnym.
     Ide len o to, aby ste cieľavedomým správaním stanovili správnu príčinu, aby mohol byť vyvolaný želaný účinok. Pretože vy znášate následky a nezáleží na tom, či sú príjemné alebo nepríjemné.
     Preto by ste mali aj príčiny stanovovať celkom vedome.

 

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Šanca na nový začiatok" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca		Ďalšia >