1. poznanie: Každý človek má právo byť takým, aký je - aj ja!
Pretože základom sebadôvery je žiť svoj život, ísť svojou cestou, byť tým, kto som. Zmysel života sa dá . . .
. . . zhrnúť do troch slov: “Buď sám sebou!”
2. poznanie:
Človek sa učí chybami! Dôležité je iba to, aby ich neopakoval!
Preto som voči svojim chybám aj chybám iných ľudí tolerantný a trpezlivý. Chyby nemôžu otriasť mojou sebadôverou, ale sú výzvou niečomu sa priučiť. Učenie posilňuje moju sebadôveru. Tak sa aj chyby stávajú zdrojom mojej rastúcej sebaistoty.
3. poznanie:
Nebudem podriaďovať svoje myšlienky, pocity a svoje správanie mienke iných ľudí!
Zodpovedám len za svoje myšlienky a pocity a nie som zodpovedný za pocity iných, ani nie som závislý od myšlienok a pocitov iných!
Tak môžem byť vždy vyrovnaný sám so sebou a tak ma nemôžu ani iní svojimi myšlienkami a pocitmi vyviesť z rovnováhy. Moja sebaistota sa potom bude javiť ako uvoľnenosť, pokoj vyrovnanosť a vyváženosť: Som ako bralo v príboji.
4. poznanie:
Každému sa človek nezavďačí!
Snažím sa v každej situácii robiť to, čo je správne a vhodné pre mňa, nezávisle od toho, či s tým iní súhlasia, alebo nie. Napokon, zavďačiť sa môžem len sám sebe. Či sa to druhým páči, alebo nie, to si musia urovnať sami vo svojom svedomí.
5. poznanie:
Kedykoľvek mám právo povedať:
“To neviem!”
“Tomu nerozumiem!”
“Nie to nechcem!”
Táto úprimnosť a otvorenosť sú znakom mojej sily a môjho sebavedomia. Takto nemusím vkladať nazmar nijakú energiu do neúprimnosti, zdania. Sebaistota nenosí nijakú masku, ale ukazuje sa čestne, autenticky a nezahalená.
6. poznanie:
Len ja sám som pánom svojho osudu!
Ja ho nesiem a riadim a iba ja ho môžem zmeniť! Preto za svoj život, alebo jeho aspekty, už nerobím nikoho zodpovedným!
Pretože iba vtedy, keď úplne preberiem zodpovednosť za svoj život, mám aj tú moc, aby som ho úplne sám určoval a kedykoľvek nanovo definoval.
7. poznanie:
Mojou životnou úlohou je odhaliť svoj talent, potenciál, svoje schopnosti, ďalej ich rozvíjať a optimálne uplatňovať!
To je moje “duchovné dedičstvo”, môj vnútorný poklad. Vyniesť tento potenciál, “dar od Boha”, navonok a využiť ho, to je moja životná cesta a moja životná úloha.
Radosť a šťastie, ktoré pri tom pociťujem, sú smerové tabule, ktoré mi ukazujú, aby som nezišiel zo svojej cesty a nedal sa zlákať bludnými svetielkami do močiara. Tak uskutočním svoju životnú úlohu s neotrasiteľnou sebadôverou.
8. poznanie:
Istotu a sebadôveru dosiahnem úspešným uskutočňovaním svojej životnej vízie, svojich snov a životných cieľov!
Iba keď kráčam priamo vlastnou cestou, idem isto a ľahko. Vpravo a vľavo od mojej cesty je močiar. Brodiť sa močiarom je namáhavé, môžem pritom stratiť pôdu pod nohami, nenapredovať, krútiť sa dokola. Čím viac sa v močiari budem namáhať, tým hlbšie sa zaborím. Iba moja úzka cesta je pevná. Nedbám na bludné svetielka v močiari a nechám sa viesť výlučne majákom svojej životnej vízie.
9. poznanie:
Nedôjdem do cieľa, keď sa nevydám na cestu!
Cieľ nesiem už v sebe. Tento životný cieľ je ako kompas, ktorý ma vedie. Tento kompas však nie je v hlave alebo v rozume, ale v srdci a v duši.
Keď idem cestou srdca, som v každom okamihu už v cieli!
Na svojej ceste som už vlastne v cieli!
Tak sa cesta srdca stáva sama cieľom. Vôbec nemusím dopodrobna poznať cestu do veľkého cieľa. Môj vnútorný kompas, moje srdce a duša ma vedú a úplne stačí, keď si v každom okamihu presne uvedomím iba nasledujúci krok. Tak sa môžem pustiť do dobrodružstva života a tešiť sa na neočakávané prekvapenia.
P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v diskusnom fóre.
Článok je prevzatý z knihy “Šanca na nový začiatok" od Kurta Tepperweina
| < Prechádzajúca | Ďalšia > |
|---|
