Vonkajšiu životnú neistotu nemožno oddiskutovať a keď pred ňou nezatvárame oči, je dokonca hrozivá. Keď sme však sebadôverou získali neotrasiteľnú istotu, potom nám už . . .

 

     . . . vonkajšia neistota nenaháňa strach.

     Sebadôverou rastie dôvera v život a v niečo, čo nazývame “dôvera v Boha” a je to dôvera, že sa na tomto svete napokon všetko skončí dobre. Je to dôvera, že všetko dianie riadi vyššia moc a všetko má svoj zmysel, aj keď to sám hneď nerozpoznávam.
      Vidíme svet inými očami, rozpoznávame v chaose dnešného sveta pôrodné bolesti novej doby. Máme hlbokú istotu, že všetko je v poriadku tak, ako to je. Potom aj v najväčšom chaose rozpoznávame hlbší zmysel a božský poriadok.

      Keď žijeme v tejto istote dôvery v seba a dôvery v Boha, potom nás už nezneisťuje vonkajšia neistota, ale javí sa nám ako poskytnutá výzva, dobrodružstvo, do ktorého sa môžeme s radosťou pustiť. Pretože istota života sa začína za hranicou pohodlia, za hranicou zabezpečenej istoty. Potom sa môžeme celkom oddať riziku života v hlbokej istote, že všetko, čo sa stane, je pre naše blaho.
     Z nášho života zmizne stres, boj o prežitie, konkurenčný boj s ostatnými, strach a starosti.

     Môžeme sa potom oddať životu tak, ako je daný.
     Bytie už potom nie je existenciou brzdenou myslením na istoty, ale je životom, dobrodružstvom, hrou, radosťou a čistým šťastím.

 

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Šanca na noý začiatok" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca		Ďalšia >