Čím si v mysli priťažujeme?
Priťažujeme si tým, že si v mysli robíme príliš veľa starostí o budúcnosť. Väčšina problémov, ktorých sa . . .
. . . obávame, vôbec nenastane.
Rozmýšľajte odteraz iba o tých problémoch, ktoré existujú a nie o tých, ktoré by mohli prípadne nastať.
Myslite na budúcnosť tak málo, ako sa len dá, len toľko, koľko je naozaj nevyhnutné.
Vždy si položte otázku:
“Dá sa to s určitosťou čakať, alebo je to len obava? Je vo vašej moci ovplyvniť tento vývoj?”
Ak áno, potom urobte len to, čo sa teraz urobiť dá a už sa o budúcnosť nestrachujte.
Tak sa jednoducho zbavíte obáv o ňu. Jednoducho sa nechajte prekvapiť, čo Vám chce život ponúknuť. Dôverujte mu, že to s vami myslí dobre.
No nielen úvahy o budúcnosti, ale aj tie o minulosti sú veľmi ťaživé.
Preto si uvedomte fakt, že minulosť patrí minulosti! Na tom už nič nezmeníte.
Nijaké “keby som bol.....” nemá zmysel. Je to nenávratne preč!
Pre budúci raz sa len z toho “poučte” a viac už na to nemyslite!
Netrápte sa ani pocitmi viny voči iným ľuďom.
V danej situácii človek môže urobiť len to, čo urobil a tak je to v najlepšom poriadku!
Neodsudzujte sa za to, čo ste urobili v minulosti, lebo ste to aj tak inak urobiť nemohli a je to tak aj OK.
Preto sa neposudzujte tak tvrdo a odpustite si!
Pre budúci raz sa z toho “poučte” a viac už na to nemyslite!
Keď si uvedomíte nezmyselnosť pocitov viny, a tak veľkodušne dokážete nechať minulosť minulosťou, potom vám spadne zo srdca celé bralo.
Odložte aj akúkoľvek kritiku seba samých.
Berte sa takí, akí ste. Keď to nedokážete vy, kto iný by to mal dokázať?
Rozmaznávajte sa tak, ako by ste si želali byť rozmaznávaní.
Buďte voči sebe ohľaduplní, ako by ste očakávali od iných.
Dbajte o svoje telo a o svoje zdravie, správajte sa k nemu nežne. Buďte sami so sebou jednoducho v pohode.
Nedávajte ani iným vinu za ťažkosti vo svojom živote.
Aj oni urobili len to čo mohli, čo bolo v ich silách, a tak je to v najlepšom poriadku.
Neposudzujte a neodsudzujte druhých.
Berte aj druhých ľudí takých, akí sú. Keď ste sa naučili odpúšťať chyby sebe, potom môžete ľahko prepáčiť aj iným.
Zo srdca prajte každému človeku v jeho živote šťastie. Človeka, ktorému žičíte, nemôžete zároveň odsudzovať.
Vnášajte stále viac úprimnosti a pravdivosti do svojho života.
Každá forma neúprimnosti robí život ťažkým, vnáša nedôveru, manipuláciu a intrigy do vášho života. Čestný rozhovor a úprimné zaobchádzanie s inými ľuďmi je základom serióznych vzťahov. Keď myslíte “nie”, povedzte aj vždy “nie”, a nie “áno”.
Buďte vždy úprimní a hodnoverní, aj keď to niekedy narazí na nepochopenie, pretože niektorí ľudia si nevedia jednoducho poradiť s vašou priamosťou.
Žite len svoj život a neste zodpovednosť iba zaň.
Nechajte ostatných, aby aj oni žili svoj život a sami si riešili svoje problémy. Každý má právo robiť vlastné chyby a právo aj sa z nich poučiť.
Nerobte domáce úlohy za iných. Nemusíte sa cítiť byť zodpovední za všetko a za všetkých. Len za svoj vlastný život, a to ale poriadne!
Nezamýšľam vám teraz predkladať kompletný zoznam vnútorných postojov, ktorými si priťažujeme. Touto témou sa ešte budeme neskôr bližšie zaoberať.
Teraz mi ide predovšetkým o to, aby ste spoznali, že nie život vám priťažuje, ale vy sami si ho komplikujete takýmito priťažujúcimi postojmi.
Skúste si predstaviť:
“Už si nerobíte nijaké starosti o budúcnosť, nehĺbate trudnomyseľne nad minulosťou, nemáte nijaký pocit viny, ste spokojní so sebou, priateľskí a úprimní k iným ľuďom, žijete si len a len vlastný život, nezaťažujete sa už problémami iných a Váš život bude určite oveľa ľahší!”
Urobme teraz krok týmto smerom, lebo:
“Úľava je často vzdialená iba o jednu inú myšlienku!”
“Čo mi ešte robí život ťažkým?”
Potom si trieďte poznámky podľa týchto otázok:
- Čo sú to vonkajšie okolnosti?
- Čo sú to obavy? -Čo to znamená vyrovnať sa s minulosťou?
- Kde si ešte pestujem pocit viny?
- Čo vo mne vyvoláva pocit nespokojnosti so sebou?
- Kedy prisudzujem vinu iným, ako posudzujem a odsudzujem iných?
- Kedy som neúprimný voči sebe alebo iným?
- V akej situácii ešte poviem “áno”, aj keď myslím “nie”?
- V čom nie som sám sebou, ale závisím od iných?
- Kedy ešte niečo hrám, som neúprimný a nie som sám sebou?
- Kedy sa miešam do života iných a preberám na seba ich problémy?
- Ktorá poznámka sa nedá zahrnúť pod tieto otázky?
Potom zhoďte z pliec všetko, čoho sa teraz môžete zbaviť.
Prečítajte si posledné stránky ešte raz a vyčiarknite zo zoznamu tie myšlienky, ktoré vás už nezaťažujú.
Viete, ako si to môžete ešte viac uľahčiť? Pozrite sa na ten zoznam ešte raz zajtra!
Niečo sa pravdepodobne vyrieši dnes v noci samo od seba, pretože vaše podvedomie vyrieši v spánku úlohu za vás:
“Škrtajte, škrtajte, škrtajte dovtedy, až sa natoľko zbavíte ťaživých myšlienok, že prestanete pociťovať tlak a záťaž nielen kvôli iným, ale aj sám za seba!”
Pozerajte si občas ten zoznam aj v nasledujúcich týždňoch.
“Pribudla vám nejaká príťaž? Alebo môžete vyčiarknuť ďalšie zaťažujúce postoje?”
Keď vďaka týmto skúsenostiam zistíte, že všetko - alebo aspoň mnohé - s iným postojom celkom ľahko zvládnete, veľmi rýchlo posilníte práve tieto skúsenosti.
Uvedomte si, že ak si ešte z niečoho robíte ťažkú hlavu, musíte sa ešte usilovať, vynakladať určitú námahu, treba to chápať ako signál:
“Ešte ste nenašli optimálnu cestu, ale už to ide ľahšie a lepšie!”
Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v diskusnom fóre.
Článok je prevzatý z knihy “Šanca na nový začiatok" od Kurta Tepperweina
| < Prechádzajúca | Ďalšia > |
|---|
