1. Uvedomiť si sám seba

     Peniaze, majetok, moc, uznanie, rodinu a priateľov, všetko zanecháme tu na zemi. Nahí sme prišli a nahí odídeme.
     Jediné, čo si so sebou vezmeme, je naša duševná zrelosť, súčet všetkých nami vyriešených úloh. Náš duševný rozvoj je jediné, čo nám zostane z dlhého života.
     A to bude dedičstvo pre nový život!

     Tým, že si “uvedomíme sami seba”, uvedomíme si, že sme “rybou vo vode - aby sme sa vrátili k nášmu príbehu”.
     Uvedomujeme si životný element, bezhraničnú energiu, absolútneho ducha. K tomuto uvedomeniu patrí aj poznanie: Všetci sme jedno. Iba Ego vidí hranice, oddelené bytosti.
     Naša duša nemá nijaké hranice, je v jednote s energiou, duchom, láskou.

     Dokážem nájsť (vedomý si tohto) odpoveď na najdôležitejšie otázky života?
     Čo je hlavnou úlohou v mojom terajšom živote?
     Prečo som sa rozhodol pre tento život?
     Akú hru chcem hrať, akú úlohu riešiť?

2. Naplniť okamih a túžby

     Šancu, ktorú nám život dáva, využívame optimálne len vtedy, keď naozaj naplníme každý okamih.
     To znamená, plne si uvedomiť, vnímať, čo je Teraz.
     Spoznať úlohu, ktorú nám práve život dáva, ako šancu, ktorá sa nám práve ponúka, ale aj dar, ktorý nám teraz chce dať. Úsmev dieťaťa, dôveru priateľa, alebo nejaké poznanie. Vidieť dar aj v ťažkosti, v probléme, pretože život nám chce v každom okamihu iba slúžiť a pomáhať.
     Tento okamih však ihneď zmizne a viac sa nevráti, preto ho musím vedome využiť.

     Život ani nemôžeme inak naplniť, iba v tomto okamihu! Cítite sa teraz byť naplnení?
     Opak naplnenia je prázdnota.
     Všetky túžby aj závislosti vznikajú z vnútornej prázdnoty a dychtivej túžby po naplnení.

     Kto vie naplniť okamih, ten je imúnny proti závislostiam, aj emocionálnym, ten vášnivo prežíva svoju túžbu.

     Napĺňate v tomto momente tento okamih?
     Žijete teraz svojimi túžbami, snami, želaniami?
     Dokázali ste sa oslobodiť od všetkých svojich falošných závislostí?

3. Spoznať svoju úlohu

     Do tohto života som prišiel s určitým zámerom. To je moje určenie.
     Môžem si byť istý, že som na to optimálne pripravený a že som si priniesol všetky predpoklady, ktoré potrebujem.
     Preto hľadám svoju úlohu, svoju cestu a svoj cieľ, prijímam ich a napĺňam ich. Preto si pozorne všímam to, čo chcem od života.

     Neexistuje “spoločná správna cesta pre všetkých” (a ostatné sú nesprávne), ale každý má svoju celkom individuálnu cestu, ktorú môže len on spoznať a po ktorej môže ísť iba on sám.

     Kompasom, ktorý mi ukazuje, že som na svojej ceste, je radosť a šťastie.
     Byť na svojej ceste spôsobuje radosť a vytvára blaženosť. Pritom realizujem svoju jedinečnosť a originalitu. Nie som kópia niekoho iného, som svoj vlastný originál.

     Už kráčate po svojej ceste?
     Kedy sa vydáte na túto cestu?
     Našli ste v tejto knihe ukazovateľa smeru, ktorý vás privedie na vašu cestu?
     Ste pripravení ísť po nej?

4. Sebarealizácia

     Nachádzam svoje “pravé Ja” a nechávam jeho dokonalosť účinkovať cezo mňa.
     Uvedomujem si, že sebarealizácia neznamená robiť to, na čo mám práve chuť. Vtedy by som bol len otrokom svojich chúťok.
     Sebarealizáciu tiež neuplatňujem na úkor iných, pretože sebarealizácia nemá nič spoločné s egocentrizmom.
     Svoje Ja realizujem len vtedy, keď ho vnímam s ohľadom na vedomie iných, rešpektujem ich a podporujem.

     Vkladám kormidlo svojho konania a bytia do rúk svojmu pravému Ja a prejavujem tak skutočné sebaovládanie. Rozvíjam sa, aby sa mohlo rozvíjať moje pravé Ja a môj život odzrkadľuje moje Bytie.

     Cesta, ktorou ma vedie moje pravé Ja, je intuícia.
     Je to moje svedomie, môj vnútorný hlas, moja duša, moja “pravá podstata”, moja inšpirácia, sú to moje nápady a vnuknutia, všetky náhody, ktoré ma obklopujú.
     Toto spojenie s mojím “pravým Ja” nie je ako jednosmerná ulica na ktorej iba prijímam, na ktorej mám iba počúvať a podrobovať sa, pretože ma vedie.
     Naopak, môžem prosiť o pomoc i klásť otázky a vždy dostanem odpoveď i pomoc. Záleží len na mne, či rozumiem tým odpovediam a či sa nimi nechám viesť, (Pomoc sa nachádza v správnom riešení.)
     Ak ich neakceptujem je to moja vec, lebo moje pravé Ja vždy rešpektuje moju slobodnú vôľu.

     Máte prístup k svojej intuícii a svojej duši?
     Necháte hovoriť svoje srdce?
     Žijete iba podľa inteligencie svojho rozumu, alebo aj podľa svojho srdca?

5. Smrť ako koruna života

     Neustále si overujem, či som naozaj pripravený i na poslednú životnú skúšku!
     Robím, čo je ešte potrebné urobiť a odpútavam sa od toho, na čom ešte lipnem: od svojej rodiny, svojho majetku atď.
     Odpútavať sa znamená: “Povoliť putá a tešiť sa z toho, čo tu je a dokiaľ to tu je!”
     Len tak budem voľný a môžem voľne kráčať, pripravený v každej minúte odísť.

     Hlboko vo svojom vnútri viem, že nič, čo je mimo môjho Ja, neurčuje, kedy a ako zomriem.
     Len moja duša napokon rozhodne, kedy vystúpi z môjho tela, kedy bude môj život naplnený.
     Preto, čím viac som v kontakte so svojou dušou, tým viac sa zbavujem strachu pred smrťou. A naopak: ak potláčam smrť, odcudzujem sa svojej duši.
     Život ma učí chápať svoju dušu a svoju smrť ako korunu života.

     Uzmierili ste sa so svojou smrťou?
     Dôverujete svojej duši, že spozná ten pravý okamih, kedy sa má odpútať od vášho tela a vstúpiť do novej ríše?