Je dôležité, aby som si túto radosť nielen myslel, ale ju aj cítil, naozaj sa jej tešil a stále ju hlbšie a intenzívnejšie preciťoval.
Prakticky si to môžem precvičiť, keď sa zameriam na niečo nepríjemné, ale zároveň zotrvám v tejto hlbokej, vnútornej radosti.
Vtedy si môžem uvedomiť, aká bezvýznamná je vlastne táto nepríjemnosť, že nejde o to, či sú veci príjemné alebo nepríjemné, ale treba prežívať všetko bez výhrad a intenzívne, celkom sa tomu oddať. . . .
. . . Či je niečo príjemné alebo nepríjemné, je len otázkou môjho úsudku a môžem to kedykoľvek zmeniť. Zmyslom je prežívať život v celej jeho šírke zo srdca, bez ohľadu na to, čo sa práve deje vonku.
Okrem toho mám ako tvorca možnosť zasiahnuť a usporiadať veci podľa svojho želania. Môžem však život brať aj jednoducho tak, ako prichádza a vychutnávať ho plný radosti.
Potom s prekvapením zistím, že zmena môjho základného postoja zmenila celý môj život tým, že sa v mojom živote stali úplne iné veci.
Neomylným znakom, že pociťujem radosť, je súčasný pocit hlbokej vďačnosti. Aj to svedčí o “harmónii”.
Keď pociťujeme vďačnosť, sme v zhode so Stvorením.
V prírode sa môžeme vďačne tešiť všetkému.
Môžeme sa vďačne tešiť zo svojho zdravia a vitality.
Môžeme sa s vďakou tešiť z ľudí, ktorí nás sprevádzajú životom.
Keď ráno vstávame, môžeme byť vďační za pekný deň.
Za čo môžete byť vďační svojmu životu?
Ako vás život obdaril?
P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v diskusnom fóre.
Článok je prevzatý z knihy “Šanca na nový začiatok" od Kurta Tepperweina
| < Prechádzajúca | Ďalšia > |
|---|




