Nezaplatené dlhy sú prekážkou na ceste nahor, lebo dlhy signalizujú disharmóniu a disharmónia je nezlučiteľná s vnútornou vyrovnanosťou. Musíte preto splatiť svoje „dlhy“ skôr, ako budete môcť kráčať vpred po svojej ceste: materiálne rovnako ako duchovné či duševné dlhy.
     Až potom, keď necháte minulosť skutočne za sebou, budete voľní a môžete sa ďalej rozvíjať.

     Žiadna banka neposkytne nový úver niekomu, kto v rozpore so zmluvou ešte nesplatil svoje staré dlhy. To sa môže dotyčnému javiť ako tvrdé, má to však svoje dobré stránky: Dokiaľ sme sa ešte nepoučili zo svojich starých chýb, bolo by priam bláznivé, keby sme sa zas vrhali do nových dobrodružstiev, na ktoré sme duševne ešte vôbec nedorástli.

      Majte však na pamäti, že existujú rôzne typy dlhov, ktoré musia byť vybavené a splatené vždy primeraným spôsobom.
Najskôr sa teda venujme jednej forme „dlhov“: pocitom viny, ktoré ani nemusia spočívať na skutočnej vine.

     Kto má pocity viny, musí najskôr spoznať, že v podstate neexistuje žiadna skutočná vina. Robíme síce chyby, ale tie plynú z nedostatku vedomostí, pochopenia alebo vôle.
     Pocitmi viny môže trpieť len človek, ktorý má pocit, že niečo urobil zle vedome alebo z nedbanlivosti. Ako sa však neustále usilujeme o poznanie a jeho uplatňovanie v praxi, robíme predsa v každej situácii to najlepšie a pocity viny sa stávajú zbytočnými. Musíme sa preto seba samých neustále pýtať:
     * Robím skutočne to najlepšie, čo viem, alebo som sa mohol v tej či onej situácii chovať primeranejšie?
     * Žijem v konflikte? Ak áno, prečo?
     * Prečo spomenutý konflikt nevyriešim? ( Lepší koniec so strachom ako strach bez konca )

     Musíme byť napríklad ochotní ukončiť partnerský vzťah, priateľstvo alebo manželstvo a vedome sa vzdať zväzku, ktorý pociťujeme už ako záťaž, ak sme úprimne dávali to najlepšie, ale nestačilo to. Hovorí sa síce: „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje,“ ale čo vari Boh môže za to, že sme urobili nesprávne rozhodnutie?

     Je teda našou povinnosťou spoznať, čo je potrebné robiť, a potom sa podľa toho správať. Než dosiahnete svoj cieľ, mali by ste však akceptovať nedokonalosť svoju aj svojich blízkych.

     Najskôr sa musíte konečne naučiť brať sa takých akí ste. Ak nemáte radi sami seba, nemôžete ani od druhých požadovať, aby vás mali radi.

      Neklaďte na seba vyššie nároky, než aké ste schopní splniť. Zostaňte síce otvorení kritike a podnetom, buďte si však vždy vedomí skutočnosti, že za svoje rozhodnutia ste nakoniec zodpovední len vy sami. Ste nakoniec tak ako všetci ostatní na tejto zemi preto, aby ste sa učili. Učiť sa však môžete v prvom rade len zo svojich skúsenností a chýb.

     Ak ste sa dopustili chyby, túto chybu ste spoznali a poučili sa z nej, je priamo našou povinnosťou pred sebou samým, aby sme sa potom od tejto chyby oslobodili ako od niečoho minulého.
     Uvedomujte si preto chybné správanie, chybu si odpustite a zabudnite na ňu. A nechajte minulosť minulosťou.

      Pomyslite si, že pocity viny sú konfliktom tlejúcim vo vašom podvedomí, ktoré vám uberá cenné sily. Keď však konflikt vyriešite, bude vám skôr negatívne zviazaná energia opäť plne k dispozícii ako životná sila. V takýchto okamihoch mávame pocit, že nám „spadol kameň zo srdca“. Cítime v sebe novú energiu a môžeme sa sústrediť na niečo nové, nadchnúť sa pre to. Z tohto dôvodu je vnútorné očistenie nielen nevyhnutné a užitočné, ale aj blahodárne. Kto by si nespomenul na pocit, ktorý nás zaplaví, keď je „nepríjemný dopis“ napísaný alebo keď „nevítaná návšteva“ konečne odíde. Urobili sme to, čo bolo nutné a „nutné zlo“ je preč.

      Neexistuje definitívne objektívne meradlo pre veľkosť viny. Vina sa meria skôr podľa toho, čo si o nej každodenne myslíte a čo ste vštepili svojmu podvedomiu.

     Pocity viny sa tak môžu vyhrotiť v komplex viny. Preto sa tiež nemôžete oslobodiť od pocitov viny, ak zvyklosti v myslení, ktorá vám vinu prisudzuje, chápete iba rozumom a odstraňujete ich „vonkajškovo“. Musíte v každom prípade presvedčiť svoje podvedomie o tom, že vás vina buď nezasahuje, alebo že ste naopak robili, čo ste mohli, aby ste existujúcu vinu vyrovnali, tak že sa do budúcnosti oslobodíte od „zbytočnosti“ trýznivého sebatrestania, ktoré ste svojmu podvedomiu „naočkovali“.

     Rozpustenie takýchto hlboko usadených blokov môže samozrejme trvať nejakú dobu. Skutočne sa nedá očakávať, že jednorázové „sedenie“, teda jediný dialóg s vašim podvedomím stačí, aby ste konflikt odstránili. Takéto dialógy musíte viesť neustále a pomocou vhodných techník.

     Aby sme rozpustili komplex viny, je teda potrebné láskyplnej pozornosti voči vlastnému povedomiu. Vštepujte mu každý deň pozitívne obsahy, najlepšie – to je najvhodnejšia technika – vo forme života pritakávajúcich obrazových predstáv, ktoré vo vás budú prebúdzať zároveň tvorivé pocity, napríklad pocity lásky, radosti, vďaky.

     Dôležitú podporu takýmto technikám imaginácie slúžiacim duchovnému očisťovaniu poskytuje dôsledná „mentálna zmena prežitia“, ktorej sa budem venovať v nasledujúcich odstavcoch. V tomto procese sa ruší energetický náboj negatívneho obrazu spomienky a odstraňujú sa jeho osudné následky.

Článok je prevzatý z knihy: "Mentálny tréning" od "Kurta Tepperweina"

P.S. Vaše otázky,alebo názory očakávame aj v diskusnom fóre na našej stránke